Už v časoch antického Grécka si ľudia dobre uvedomovali, akú dôležitú úlohu hrá v živote človeka šport a pohyb vo všeobecnosti. Antickí Gréci dokonca zaviedli dodnes známy pojem kalokagatia, ktorý hovoril o súlade duševnej a telesnej krásy.
Koniec koncov, boli to práve obyvatelia starovekého Grécka, ktorí v roku 776 pred naším letopočtom usporiadali historicky prvé olympijské hry.
„Šport je dôležitý nielen pre deti, ale aj dospelých. Keď sa ale bavíme konkrétne o deťoch, tak pre nich je šport mimoriadne dôležitý, čo sa týka ich fyzického vývoja, rovnako ako aj mentálneho.
Šport pomáha deťom rozvíjať ich sociálne zručnosti, cieľavedomosť, sebavedomie, návyky či režim. Takže naozaj, šport je pre deti potrebný a užitočný,” vysvetľuje športový psychológ Peter Kuračka.
Ak sa zameriame na súčasnosť, tak zistíme, že šport išiel na Slovensku v poslednom období do úzadia. Spôsobila to v prvom rade pandémia koronavírusu, ktorá posledné dva roky paralyzovala celý svet.
ÚBYTOK HRÁČOV JE ZNATEĽNÝ
Veľa detí so športom dokonca úplne skončilo. Napríklad Slovenský futbalový zväz vo svojej výročnej správe za rok 2020 uviedol, že medzi sezónami 2019/20 a 2020/21 prišiel kvôli pandémii o vyše 4-tisíc registrovaných hráčov.
V rozhovore pre Denník Šport zas v polovici decembra minulého roku súčasný prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Miroslav Šatan priznal, že v poslednom období zväz registruje snahu niektorých rodičov preregistrovať svoje deti do susedných krajín, najmä do Česka a Rakúska.
Aj športový psychológ Peter Kuračka upozorňuje na negatíva, ktoré so sebou priniesla pandémia: „Je to cítiť v športovej oblasti, ale aj celkovo, keď sa pozrieme na nárast počtu detí, ktoré majú problémy s úzkosťami či inými psychickými problémami.
Práve v takýchto prípadoch hrá šport dôležitú úlohu. Deti strácajú fyzické návyky, či komunikačné schopnosti, keďže namiesto toho, aby trávili čas na tréningu s kamarátmi v tíme, tak sedia doma za počítačom.”
Motiváciu športovať zobral deťom v poslednom období aj fakt, že nemali možnosť zmerať si sily v zápasoch s inými klubmi. Podľa Petra Kuračku sú to práve súboje s konkrétnymi súpermi, ktoré nielen deti, ale aj dospelých poháňajú vpred. Bez vidiny možnosti súťažiť s niekým iným motivácia športovať vo všeobecnosti prudko klesá.
Tímy sa snažili cez pandémiu zapojiť deti do tréningového procesu aspoň prostredníctvom online tréningov, prípadne individuálnych tréningových plánov.
Táto forma športovania však podľa Petra Kuračku má isté nedostatky: „Veľa detí, najmä tých menších, sú motivovaní tým, že športujú v skupine rovesníkov. Spolu si zasúťažia, zabehajú, zatrénujú. Ak majú trénovať samé alebo pred počítačom, tak v tom prípade je možné pozorovať rapídny pokles motivácie a radosti z aktivity.”
ŠPORT JE KĽÚČOVÝ PRE NAŠE ZDRAVIE
Kritike športových klubov či osobností sa nevyhla Vláda Slovenskej republiky. Tú kompetentní kritizovali za to, že zatiaľ čo v okolitých krajinách sa športový život v posledných mesiacoch opäť pomaly rozbehol, my sme stáli na mieste. To by sa malo zmeniť.
Od 19. januára vláda totiž uvoľní opatrenia pre mládežnícky aj amatérsky šport. Po novom sa už v prípade detí a mladých do 18 rokov pri tréningu nebude pokračovať v režime OP, ale v režime OTP (očkovaní, testovaní alebo tí, ktorí ochorenie COVID-19 prekonali). Deťom pritom bude na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva stačiť negatívny výsledok samotestu zo školy.
„Rozumiem, že potrebujeme aj obmedzenia, aby sa nám nešíril COVID. Naozaj ale bude potrebné urobiť posun, lebo šport je veľmi dôležitou súčasťou vývoja našich detí. Myslím si, že kompetentní by to mali brať do úvahy.
Je potrebné si uvedomiť, že športová aktivita významnou mierou prispieva k zdraviu nás a našich detí. Opatrenia by sa teda z môjho pohľadu mali prispôsobiť týmto skutočnostiam a dôležitosti športu,” uzatvára pre ŠPORT.sk športový psychológ Peter Kuračka.
Zdroj: ŠPORT.SK
Článok pre Vás zdielal administrátor: Martin
